ÚvodníkFoto:
Juraj Poláček - 8.1. 9:01Diskusia: ?

Pár slov o rasizme a diskriminácii

Západná spoločnosť je stále rasistickejšia

Posledné roky k nám začína prichádzať z tzv. progresívneho, rozumej komunistického Západu nákaza pozitívnej diskriminácie. Píšem od začiatku v negatívnom zmysle, pretože rovnako ako bombardovanie vždy zabíja aj keď sa nazve humanitárne, aj diskriminácia postihuje negatívnymi dôsledkami určité skupiny obyvateľstva, hoci ju vznešene nazveme pozitívnou. Dôsledkom  tohto javu je, že sa preferuje niekto, alebo niečo, na úkor iných.

Typickým príkladom je školstvo. Ak máte skupinu obyvateľov, ktorá z nejakých dôvodov – sociálnych, mentálnych či kultúrnych zaostáva, kovaný marxista má naporúdzi okamžite riešenie . Treba pozitívne diskriminovať – t,j. prispôsobiť pravidlá školy tak aby sa do vyšších stupňov zaručene dostali aj zaostávajúce skupiny. Ak je napr. skupina takto charakterizovaných detí 10% v populácii, správny komisár na Ústrednom výbore Ľudskoprávnej strany nariadi, že podľa výsledkov prijímačiek je možné prijať 100% detí len v tom prípade, ak medzi nimi je 10% z vybranej skupiny. Ak je tento podiel nula, potom je možné podľa známok vyberať len 90% detí a zvyšných 10% sa doplní zo skupiny preferovanej. Počas štúdia sa potom musia čiastočne prispôsobovať tomuto percentu aj študijné hodnotenia a výsledkom je minimálne to, že školu opustí určité percento ľudí, ktoré by vzhľadom na svoju naturálnu blbosť na štúdium skutočne nemali. A keďže v takto nastavenej spoločnosti platí výberové kritérium preferovanej skupiny aj v kariérnom rebríčku, do života vstúpil idiot s dekrétom, ktorý sa raz možno stane aj ministrom školstva, aby túto deviáciu ďalej šíril a podporoval.

Paradoxom tejto situácie je, že v dnešnej spoločnosti na Západe je formálne zakázané zisťovať, alebo sledovať rasu, náboženstvo či pohlavné kritéria a preferencie. Ale keďže pozitívne diskriminujeme, bez zisťovania týchto kritérií nezabezpečíme, tú “správnu politiku“. Moderná západná spoločnosť je založená na cynickej dvojtvárnosti a pretvárke. V skutočnosti je práve v dnešnej dobe mimoriadne rasistická, agresívne presadzujúca náboženstvo a sexuálne minority pod zámienkou ochrany ich práv.

Známy leták Lídla z Čiech je len jeden príklad. Vedenie Lídlu tvrdilo, že oni nerozlišujú rasu a leták je rovnaký pre celú Európu. Nie je to pravda, rasu modela veľmi starostlivo vyberali s ohľadom na ideologický zámer “vychovávať kupujúcich,” ako sami priznali, pričom prihliadali na spoločenské podmienky trhu, pre ktorý je leták určený. Takže napríklad v Poľsku alebo Bulharsku uviedli pre ten istý sortiment belocha. Prečo asi?

Ďalším príkladom je výsledok súťaže krásy vo fínskych Helsinkách. Napriek tomu, že feministky tieto súťaže nenávidia, sú aj medzi ženami veľmi obľúbené. Hlásia sa do nich najkrajšie, najsebavedomejšie a najcharizmatickejšie ženy z krajiny. Parametre krásy sú dané subjektívnou kultúrou, ktorá je v krajine aktuálna. Čo sa páči nám, nemusí sa páčiť Aziatom, alebo Afričanom. Výsledok tejto súťaže vo Fínsku bol šokujúci kvôli voľbe ženy s jediným kladom – vyhovovala rasistickej ideológii.

Komentáre zapálených, ideologicky vzorne vychovaných Fínov boli celkom zaujímavé – vraj konečne nevyhrala tupá blonďatá umelá krásavica, ale charizmatická osobnosť. A tešili sa, ako bude Helsinky vzorne reprezentovať. Lenže pri súťaži krásy sa vyhodnocuje práve krása. Je to rovnaké, ako keby sa na bežeckej súťaži vyhodnocoval štýl behu a porota by zvolila za víťaza síce posledného bežca, ale “ten štýl, videli ste ten dokonalý štýl?

Jeden komentár bol aj z iného súdka :  “Najtemnejšia hodina. Rasisti vybrali kráľovnu krásy v plnej výške na základe farby pleti.” S týmto komentárom sa dá súhlasiť. Ak je základným kritériom pre posudzovanie nejakej činnosti rasa, potom ide o rasizmus.

Aby bolo jasné, vôbec tu nejde o posudzovanie toho, akej rasy je niekto. Aj černošky sú krásne ženy a mnohé z nich strčia spomínané “blonďaté umelé krásavice” do vrecka. Lenže ak vyhrá černoška, ktorá podľa našich kultúrnych kritérií je skrátka škaredá, potom na súťaži Miss, t.j. súťaži krásy nerozhodovala krása, ale ideologicky podmienený rasový výber. Rasizmus

Rovnako je to potom s preferenciou ďalších skupín obyvateľstva. Opäť prichádza na radu farizejské správanie o tom, ako treba zabezpečovať “rovnosť“. Ale pod zámienkou rovnosti chcú títo ľudia viac moci, viac totality a viac nerovnosti. Čo sa divíte? Komunizmus sme si predsa zažili, nie je to nič nové.