NázorFoto: flickr.com
Milan Krajniak - 27.6. 23:21Diskusia: ?

Prečo je masa múdrejšia ako elity? Potrebujeme viac Cameronov

O správnosti riešenia rozhoduje iba prax. Nie samozvané elity alebo experti.

Český analytik Petr Robejšek napísal pred mesiacom zaujímavý text, v ktorom vyvracia predstavu, že ľudia sa rozhodujú menej správne, ako elity alebo experti. Robejškovi ešte pred referendom o Brexite vadila povýšenosť elít, ktoré komentujú výsledky ľudových hlasovaní s údajne nesprávnym výsledkom tým, že referendá treba zrušiť.

“Politické a mediální elity se snaží vytvořit dojem, že v demokracii nejde o rozhodnutí většiny, nýbrž o hledání správných rozhodnutí a naznačují, že většina je příliš hloupá na to, aby správná řešení rozpoznala, natož sama našla.”

Podstatou demokracie je podľa Robejška rozhodovanie väčšiny. Táto väčšina sa môže aj mýliť, ale v skutočnosti sa väčšina väčšinou nemýli. Ako príklad uvádza príhodu Francisa Galtona, príslušníka francúzskej elity, ktorý pohŕdal väčšinovým úsudkom. Až dovtedy, kým v roku 1906 nenavštívil francúzsky vidiecky trh, na ktorom bola hlavnou atrakciou súťaž. V nej v mali ľudia hádať, koľko váži vystavený býk.

“Lidé kupovali losy a psali na ně svůj odhad. Osm set lidí farmáři a laici, uvážliví a zbrklí, vzdělanci a prosťáčci; prostě jako v demokracii. Galton sesbíral losy, vypočetl, jak by tipovala masa, kdyby byla „jedna osoba“ a očekával naprosto zcestný odhad. Ale mýlil se on. Skutečná váha byla 1.198 liber a „hloupá masa“ tipovala 1.197 liber.”

Petr Robejšek uvádza aj ďalší príklad, v ktorom rozhodovali ľudia bez expertnej skúsenosti s predmetom rozhodovania:

“Kate H. Gordonová nechala 200 studentů opakovaně srovnat předměty podle váhy. Skupinové rozhodnutí bylo na 94 procent přesné. Pouze pět členů skupiny odhadovalo přesněji než celek, ale nebyli to nikdy ti samí. Skupina byla naproti tomu vždy ve špičkové formě. Většina tedy rozhoduje přesněji než jakkoliv excelentní menšina.”

Viac k téme

Švajčiarske referendá vyvracajú aj často uvádzaný argument, že ľudia rozhodujú v prospech populistických riešení bez ohľadu na ich následky. Švajčiari totiž dokázali v referende odmietnuť predĺženie dovolenky zo štyroch na päť týždňov ročne, alebo odmietli prácou nepodmienený príjem vo výške 2.300 eur mesačne. Robejšek k tomu dodáva:

“My nejsme Švýcaři, namítnete. Řekl bych spíše, že nám chybí švýcarská zkušenost a to také proto, že elity všude v Evropě odpírají obyčejným lidem právo spolurozhodovat, aby nepřišly o svůj mocenský monopol. Jiné důvody pro jedinečnost přímé demokracie ve Švýcarsku mě nenapadají. Leda, že by byli Švýcaři uvážlivější a moudřejší díky alpskému vzduchu anebo skvělé čokoládě.”

Prečo je masa múdrejšia ako elity? Podľa Robejška je to najmä z týchto dôvodov:

“V mase se automaticky vybalancuje egoismus s idealismem, pragmatismus s vizionářstvím, naivita s cynismem a hloupost s přemoudřelostí. Toto zprůměrování vede k tomu, že zcela zcestná rozhodnutí nejsou tak pravděpodobná, jako když rozhoduje excelentní menšina nebo jedinec.”

Elity a experti sa totiž mýlia rovnako často ako masy. Dôsledky ich chýb sú často oveľa závažnejšie, ako rozhodnutia ľudí. Ako príklad uvádza Robejšek rozhodnutie Billa Clintona, ktorý zrušením zákona “Glass-Steagall-Act” povolil bankám, aby retailové a investičné bankovníctvo fungovalo pod jednou strechou. Tým zapríčil finančnú krízu v roku 2007 – 2008.

Robejšek ďalej tvrdí: “Demokracie není nástroj na produkci „správných“ řešení. Elity to ostatně neumí také. Smysl a přednost demokracie je v tom, že je to metoda k hledání rozhodnutí podporovaných většinou společnosti.…

Řešení nejsou správná, protože je stvořil nějaký tituly opentlený expert. Jejich správnost se ukáže až podle toho jak fungují v praxi a ve srovnání s jinými řešeními. Cena myšlenek se určuje především podle jejich praktické použitelnosti a rychlosti s jakou přináší výsledky.”

Čo si môžeme zobrať z Robejškových argumentov ako poučenie? Elity a experti sa mýlia minimálne tak často, ako ľudia a demokratická väčšina. Ak sa zmýli demokratická väčšina, nesie za svoje rozhodnutie dôsledky. Ale nemôže sa na nikoho vyhovárať.

Rastúca podpora protestných strán v Európe aj na Slovensku naznačuje, že ľuďom dnes najviac vadia chybné rozhodnutia elít, za ktoré ale musia platiť ľudia. Bankovú krízu spôsobili “nenažratí” bankári, ale platili za to daňoví poplatníci. Chybné rozhodnutie o vítaní imigrantov urobila Merkelová a Brusel, ale poskladať sa na nich majú aj obyvatelia štátov, ktorí toto rozhodnutie od začiatku odmietali.

Podľa Aristotela je oligarchia vláda menšiny, ktorá rozhoduje v prospech menšiny. V Európe dnes vládne oligarchia, ktorá navyše za svoje rozhodnutia odmieta niesť zodpovednosť. Všimli ste si ten rozdiel medzi Junckerom a Cameronom? Juncker sa najskôr vyhrážal Britom, že si prípadný Brexit tvrdo odskáču. Po referende sa v tom bez začervenania pokračoval. Cameron bol proti Brexitu, ale okamžite po rozhodnutí voličov povedal, že tento výsledok bude rešpektovať. A oznámil, že  podá demisiu.

Junckerov prístup k politike extrémistov podporuje. Cameronov prístup extrémizmus potláča, pretože podporuje vieru ľudí v možnosť reálne ovplyvňovať veci verejné. Európa aj Slovensko potrebuje oveľa menej Junckerov a oveľa viac Cameronov. Lídrov, ktorí sa neboja opýtať ľudí, čo si myslia. A sú schopní so cťou niesť dôsledky svojich rozhodnutí.

Mohlo by Vás zaujímať