KomentárFoto: TASR
Juraj Poláček - 17.2. 7:27Diskusia: ?

Slovensko je skorumpovaná bažina

Dana Čahojová - Zákaz hazardu neprešiel o jeden hlas. Ani nechcem vedieť jeho cenu. Som rada, že ich svet, nie je môj svet. Prosím len, aby ste si dobre zapamätali mená poslancov, ktorí pochovali petíciu 136 tisícov ľudí.

Na bratislavskom zastupiteľstve včera udrel blesk. Poslanci neschválili zákaz hazardu. O jeden hlas.

Prečo je to také šokujúce? Pretože išlo o vyjadrenie vôle Bratislavčanov, ktorí v petícii pre zrušenie hazardu v Bratislave vyzbierali 136 139 podpisov na 8 018 hárkoch. Všetky podpisy na hárkoch z odovzdanej petície proti hazardu v hlavnom meste SR Bratislave skontrolovali, platných je 98 118.

K 31.12.2013 bol počet obyvateľov Bratislavy 417389.  Podľa údajov štatistického úradu bolo do volebných zoznamov pre komunálne voľby 2014 zapísaných celkove 398752 voličov. Volebná účasť pri voľbe do miestnych zastupiteľstiev v Bratislave dosiahla v tomto roku len 33,79% na počet odovzdaných obálok, ktorých bolo celkove 134753 . Z celkového počtu obyvateľov Bratislavy bolo k voľbe mestských poslancov odovzdaných 123503 platných obálok a ku voľbe starostov a primátora Iva Nesrovnala sa vyjadrilo 129660 ľudí. Ivo Nesrovnal získal celkove 50630 platných hlasov

Všetky údaje, ktoré tu uvádzam sú menšie čísla, ako bol počet ľudí, ktorí podpísali petíciu

Mestskí poslanci arogantne tvrdili, že máme zastupiteľskú demokraciu a že oni nie sú povinní počúvať “hlas ľudu”. Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o zákaze hazardu v Bratislave muselo schváliť zastupiteľstvo dvojtretinovou väčšinou, čo sa však nestalo, za návrh hlasovalo 24 poslancov zo 41 prítomných. Aby zastupiteľstvo VZN prijalo, chýbal jeden hlas poslanca.

Na sociálnej sieti Dana Čahojová zverejnila zápisnicu z hlasovania spolu s textom

Zákaz hazardu neprešiel o jeden hlas. Ani nechcem vedieť jeho cenu. Som rada, že ich svet, nie je môj svet. Prosím len, aby ste si dobre zapamätali mená poslancov, ktorí pochovali petíciu 136 tisícov ľudí.

Sú to:
Katarina Augustinič Sliviaková za Nové Mesto
Tomas Korček za Nové Mesto – EDIT: neprítomný kvôli chorobe
Milan Jambor – starosta Devínskej,
Vladimír Bajan – starosta Petržalky,
Jozef Uhler, nepritomný (momentálne kandidát na župana Bratislavského kraja)
Oliver Kríž – náš poslanec za Petržalku,
Martin Borguľa za Staré Mesto
Marta Černá za Staré Mesto,
Slavomir Drozd – za Ružinov,
manželia Hanulíkovci za Karlovu ves Dúbravku,
Radoslav Oleksak za Lamač,
Roman Weinštuk za Záhorsku Bystricu
Ľudmila Farkašovská – za Petržalku,
Jarmila Tvrdá za Ružinov – nepritomná,
Milan Černý za Podunajské Biskupice,
Martin Chren – Slobodní ľudia v dobrej krajine, za Ružinov,
Marian Greksa za Petržalku,
Martin Kuruc StarostaVrakune,
Soňa Svoreňová za Vrakuňu.

Klikni na obrázok  

Pripomínam iné hlasovanie a iné referendum, kde formálne mohli zákonodarcovia a kompetentné orgány hlasovať podľa svojej vôle, ale akceptovali vôľu voličov, aj keď s ňou neboli vnútorne stotožnení.

Jednak to boli americké prezidentské voľby, kde ľavicoví aktivisti vyzývali, aby volitelia boli “zodpovední“, nevolili toho “škaredého” Trumpa a ignorovali vôľu White trash, ako sa vyjadrila Oľga Pietruchová z Ministerstva práce. Nestalo sa, výsledok volieb “bieleho odpadu” volitelia akceptovali.

Rovnako to prebiehalo aj v anglickej Dolnej komore, kde zástancovia členstva Veľkej Británie v Únii, žiadali parlament, aby bol “zodpovedný,” ignoroval vôľu voličov a nepoveril vládu vyjednávaním o odchode z Únie. Nestalo sa, výsledok referenda akceptovali a Labouristická strana, ktorá bola pri referende proti odchodu, zaviazala povinne svojich poslancov hlasovať za vyjednanie odchodu.

Pre skutočnú demokraciu, ktorá si ctí výsledok volieb, referenda, plebiscitu nie je dôležité, že zákon umožňuje ignorovať vôľu voličov. Dôležité je to, čo je schované za týmito neživými formulami zákonov a  nariadení. Ak sa občania regiónu vyjadria v tak masívnej forme ako bolo v prípade zákazu hazardu, poslanci nemajú čo rozmýšľať a musia nariadenie schváliť. Ak tvrdia, že oni sú múdrejší a majú “logické, seriózne a vážne” dôvody na neodhlasovanie zákazu, porušujú základný zákon demokracie, ktorým je nielen sloboda voľby, ale aj sloboda omylu. Stavajú sa do polohy akejsi elity, nadradených tútorov mesta, niekoho kto stojí mimo dosahu “obyčajných” ľudí. A čo je najhoršie, vzhľadom na neuveriteľne silný tlak majiteľov herní a mafie, je možné predpokladať, že nie všetky “seriózne” stanoviská boli prezentované na základe vlastného názoru.

Ja osobne nie som presvedčený, že úplný zákaz herní je dobrá vec, ale nikdy by som si nedovolil nehlasovať proti ďaleko väčšiemu počtu ľudí, ako ma do funkcie zvolilo. Ak by to bolo zlé rozhodnutie, ľudia na to musia prísť sami a dôsledky si “vyžrať”. Či už bol postoj poslancov, ktorý hlasovanie zmarili, ich vlastným postojom, alebo zaplateným, je z tohto pohľadu nepodstatné. Nariaďovanie je cesta k totalite, cesta, ktorou sa od slobody vzďaľujeme. A aj o tom dnešné (ne)hlasovanie bolo.

P.S. Ak by som bol nejakým finančákom, po očku by som sledoval ľudí, ktorí sa vášnivo angažujú v obhajobe slobody podnikania. Náhla kúpa jachty, postavenie rodinného domu v centre Bratislavy, či kúpa bytu v Bonaparte sa nepodarí každému človeku…