hodnotaFoto:
Juraj Poláček - 10.1. 8:55Diskusia: ?

Vláda otvorene podporuje migrantov proti záujmom Slovenska

Ministerstvo vnútra pridelilo bez akejkoľvek verejnej publicity vyše 1,8 milióna eur na podporu migrácie pre jednu mimovládnu organizáciu

Josef Charvát, významný akademik, ktorý liečil ešte aj prezidenta Beneša, napísal: “Kultúra je emocionálne podfarbená organizácia zvykov a symbolov. Nie je nadstavbou, ale podstatnou časťou ľudskosti. Citová a kultúrna deprivácia je rovnako zlá ako hlad….

Zaujímavé slová. Multikultúrna spoločnosť dneška relativizuje úlohu kultúry, keď sa na “slniečkovej strane” tvrdí, že každá kultúra je relatívne porovnateľná a nesmie sa nijako diskriminovať tým, že by sa kládli prekážky na rozvoj akejkoľvek inej kultúry v multikultúrnej spoločnosti. V dnešnom kontexte to v skutočnosti znamená niečo iné – kultúra pôvodného obyvateľstva je menejcenná. Ona je už totiž súčasťou základnej mentálnej výbavy obyvateľstva a podpora tejto kultúry je potom vyhodnocovaná ako vyvolávanie šovinizmu alebo záporne chápaného nacionalizmu. Prirodzeným dôsledkom je potom zo strany elít podpora akejkoľvek inej kultúry okrem tej pôvodnej.

Ak sa opäť pozrieme na úvodné slová komentára, násilný tlak na kultúru nie je nič iné len tlakom na základné hodnoty, ktorými sú ľudia ako jedinci charakterizovaní. Inými slovami je to ekvivalent toho, ako keby sa niekto pokúšal obmedziť ľuďom prístup k vode, vzduchu, potravinám. Organizátori podobných aktivít na tom nevidia nič zlé. Podľa nich je totiž neprestrelným argumentom pre takéto konanie ponuka “inej vody, inej potraviny, iného vzduchu”. Problémom je, že akceptáciou takejto ponuky sa stráca identita ľudí, čo je to isté, ako zánik pôvodného jedinca chápaného ako komplex fyzických a duševných vlastností. Čiže je to vražda, likvidácia, jed.

Multikultúrne spoločenstvá samozrejme existujú, ale vznikajú symbiózou, postupným vytváraním väzieb, obrusovaním hrán, vzájomným prispôsobovaním sa a nakoniec aj obohacovaním sa. To. čoho sme dnes svedkom nemá s prirodzenosťou nič spoločné. Multikultúra v podaní dnešných ideológov je len iné slovo označujúce postupnú likvidáciu pôvodnej kultúry.

Takže keď som si prečítal, že Ministerstvo vnútra pridelilo vyše 1.8 milióna eur na projekty integrácie migrantov, čerpaných zo zdrojov nášho rozpočtu, nevyhol som sa zamysleniu, aké sú skutočné zámery tejto vlády. Hoci skutočné náklady na tento projekt sú “len” okolo 800 tisíc eur, keďže vyše milióna si rozdelili pracovníci projektu na platy a aj z tejto sumy si zrejme odkroja ďalšie kamarátske inštitúcie pri rôznych servisných službách, ide stále o veľkú sumu. Za 800 tisíc sa dá dnes postaviť základ podniku, založiť menšie printové médium, alebo prípadne pretlačiť nejakú stranu do parlamentu. Čo vlastne chce dosiahnuť predseda vlády, ktorý tvrdí, že tu nepripustí vznik inokultúrnej komunity?

Veľa otázok a žiadne odpovede. Skôr bude pravdou to, že rétorika strany Smer-SD už úplne ignoruje skutočné kroky vlády a  to, čoho sme svedkami je postupná príprava na založenie práve takých komunít, aké kritizuje Róbert Fico. Že je to tajné? Je to logické. Ľudia v našom kultúrnom priestore nemajú za sebou viacgeneračné vymývanie mozgov ako na Západe, ešte stále sa môže otvorene hovoriť pravda a hoci sú už na svete prvé prípady vyhodenia z práce za súkromný názor, ešte stále nie je situácia taká dramatická ako na Západe. Preto by sa súčasná elita na Slovensku mohla obávať reakcií ľudí, pri prípadnom otvorenom zapojení sa Slovenska do akceptácie kvót na rozdelenie migrantov.

Nie je to jediný prípad. Európska Únia spolu s mimovládnymi organizáciami (a vraj aj v súčinnosti s veľvyslanectvom USA) podporili pred pár rokmi projekt BUK, ktorým sa pripravovali niektoré mestá na prijímanie migrantov. Tento proces je zo strany podporovateľov inokultúry trvalý a zdá sa, že aj mohutne podporovaný. Tak zo strany Európskej Únie a mimovládnych organizácií, ako aj vlády, ktorá však očividne deklaruje úplne iné úmysly.

Ak tvrdíme, že podpora inokultúry pri konštantnom znižovaní významu, hodnoty a dôležitosti pôvodnej kultúry je niečo, čo ohrozuje samotné prežitie národa ako takého, potom sa musíme pýtať, ako pozerať na takýchto ľudí a aké to bude mať dôsledky.

Dôsledkami bude v prvom rade rozpad  sociálnych väzieb, ktoré tvoria organické podhubie vitálneho štátu. Štát, ktorý stráca svoje základy na ktorých je postavený, nemá žiadnu silu asertívne obhajovať svoje záujmy. To bude mať za následok rozpustenie štátnych útvarov v mori federalistickej, centrálne riadenej Európy. Lenže tiež to bude mať za následok pokles slobôd a demokracie, pretože ľudia v podobnom útvare nebudú vedieť presadiť žiadne svoje záujmy a naopak, všetko bude direktívne riadené a stanovované. Ak vám to pripomína totalitu, nie ste sami

Organizátori takejto budúcnosti si nezaslúžia žiadnu podporu. Treba ich odstaviť čím skôr, kým nebudú škody nevratné.